Dúbravka › Mestská časť › Osobnosti Dúbravky › Spisovateľ Ivan Szabo
Spisovateľ Ivan Szabo
Osobnosť Dúbravky Štýl spisovateľa Ivana Szaba je ľahký ako papier, na ktorý píše...
Činorodý a skromný – taký je spisovateľ, ktorý v Dúbravke žije už 34 rokov a predsa o ňom málo vieme. V marci 2007 sa v Dome kultúry predstavil nielen ako spisovateľ, ale aj ako výtvarník. Svoju prezentáciu nazval „Spisovateľ a paleta“. Vystavoval výsledky svojej tvorby – 14 kníh a desiatky obrazov.
Vystavované maľby boli abstraktné – vyjadrujúce autorovo vnútro, no on rád znázorňuje aj slovenskú krajinu. Spisovateľ Ivan Szabó /1939/, rodák z Leopoldova, ktorý patrí k autorom literatúry faktu.
O tom, že je úspešný svedčí aj to, že je laureátom česko-slovenskej Ceny E. E. Kischa za rok 2005 a laureátom Ceny Vojtecha Zamarovského, ktorú dostal rok na tor „za trvalý prínos do slovenskej literatúry faktu“. Vyštudoval pedagogickú fakultu (aprobácia slovenský jazyk a literatúra – dejepis - výtvarná výchova), no čoskoro po skončení vysokej školy sa stal novinárom.
Pracoval v redakcii časopisu Kamarát, no väčšinu redaktorského života (dvadsať rokov) strávil v týždenníku pre rodinu Život, hoci si „odskočil redaktorčiť“ do Stopu či Profi-auta. V redakciách vystriedal viacero funkcií - od reportéra, cez zástupcu šéfredaktora až po šéfredaktora. Od roku 2000 sa naplno sa venuje literárnej tvorbe a publicistike. Písal verše i prózu, no práca redaktora ho priviedla k písaniu literatúry faktu. Jeho tvorbu možno rozdeliť na dve časti. V jednej sa venuje mládeži, v druhej píše pre dospelú populáciu.
Jeho knižným debutom bol cestopis „Sibírska mozaika“. Za zmienku stoja i knihy z histórie motorizmu: „Svet na pneumatikách“, „Zabudnuté volanty“ či „V zajatí rýchlych kolies“. Pozoruhodnou knihou sú „Vzácne návštevy Bratislavy“, ktorú napísal s Ladislavom Švihranom. Je autorom aj krimipríbehov, ktoré vyšli v knihách „Pasca na sobášneho podvodníka“, „Osem poschodí k smrti“, „Keď prehovorí mŕtvy“ /spoluautor T. Michal/, „Hriechy v kočikárni“.
Pre mládež napísal tituly: „Slávni piloti, konštruktéri a kozmonauti“, „Bosý pilot“ či „Slovenské strašidlá od A po Ž“ a najnovšou knihou sú „Rozprávky na kolesách“. Ivan Szabó ešte ako novinár písal pod rôznymi pseudonymami /Ivan Trolaský, Krajčír, Mestečan, Poldovský, Divan a pod./. Na otázku, čo ho k tomu viedlo, odpovedal: „Tieto mená väčšinou súviseli s mojím rodiskom, či s miestami detských hier... Každý novinár zvyčajne má svoj pseudonym. Keď som mal v novinách viacero príspevkov, budilo to dojem, že sú to články viacerých autorov.“ Od detstva túžil po spisovateľskom pere. Už ako desaťročný písal verše pod vplyvom básní Dominika Štubňu - Zámostského. „Prvú báseň mi uverejnil časopis Ohník, tuším v roku 1953. V tvorbe ma podporovali rodičia a pedagógovia na strednej i vysokej škole. Aj preto som sa roku 1969 prihlásil na konkurz do časopisu Kamarát. Už predtým som písal poviedky (uverejnili ch Rozlet, Nový pedagóg či Mladá tvorba),tak som do redakcie prišiel s určitou štylistickou zručnosťou, ktorú som využíval pri písaní riportov a reportáží či dokonca aj fejtónov. Z hľadiska žánru sa Ivan Szabó najúspešnejšie prejavil v literatúre faktu. Prečo sa zameral práve na tak informačne náročný úsek literatúry? „Žurnalistika ma naučila úcte k faktom.
Rád som sa „hrabal“ v archívoch a snažil som sa v nich nájsť biele miesta zo slovenskej histórie. Bol som rád, aksa mi podarilo spracovať to, čo nespracovali iní. Nikdy som však nechcel byť historikom, ale vždy iba popularizátorom nájdeného.“ Na otázku, ako vznikli jeho krimipríbehy s úsmevom odpovedal: „Som rodák z Leopoldova. Mesta, ktoré je známe väznicou. S rodičmi sme chodili na koncerty k leopoldovskej väznici, kde vystupoval väzenský orchester. Tu som sa dozvedel i príbeh politického väzňa, ktorý hral na bubnoch a zamiloval sa do jednej Leopoldovčanky. Ja som tento príbeh neskôr spracoval, a tak začali vznikať moje príbehy. I v redakciách, kde som pracoval, sa naskytla možnosť venovať sa problémom kriminality. Príbehy zo súdnych siení sa mi zdali vhodné aj ako môj príspevok k prevencii v boji proti zločinu. Výber z časopiseckých krimipríbehov sa stal základom mojich kníh“. Ivan Szabó je i autorom knihy „Osudy slávnych zbojníkov“. Čitateľovi tak ponúka príbehy slovenských i európskych zbojníkov. „Pochytal" ich a zatvoril do jedného väzenia – do knihy. Spisovateľovi v minulosti uverejnili mylne názvy jeho kníh. Napr. namiesto „Zabudnuté volanty“ napísali „Zabudnuté talenty“, či názov „Osem poschodí k smrti“ skomolili na „Osem sezón k smrti“. Na uverejnenie knihy „Bosý pilot“ čakal sedemnásť rokov a v minulom režime neschválili názov jeho cestopisu o Sibíri.
Knihu nazval „Sibír bez šamanov“, no vtedajšia „komisia" rozhodla, že sa bude volať „Sibírska mozaika“.
Načrela som do spomienok človeka, ktorý svoju tvorbu odovzdal čitateľom a je na nás, aby sme spoznali hlbšie jeho diela. Je to výborný rozprávač faktov, o ktorom literárny kritik prof. Milan Jurčo napísal: „Jeho štýl je ľahký ako papier, na ktorý píše...