22. apríla 2019
Meniny má Slavomír
DúbravkaMestská časťOsobnosti DúbravkyŠportová legenda Pavel Schenk

Športová legenda Pavel Schenk

Osobnosť Dúbravky: „Tu som našiel nový domov“, hovorí športová legenda, olympionik, majster sveta, reprezentant a tréner Pavel Schenk

Je rodákom z z moravskej obce Borotín, okres Blansko. Vyrastal v rodine akademického sochára Františka Schenka. Pôvodným povolaním technik chladiacich zariadení bol už od útleho detstva otcom vedený k športovaniu. Vystriedal niekoľko športov, ale vzhľadom na výšku a najmä nesporný talent zostal verný palubovke pod vysokou sieťou. Tento štíhly, vysoký, skromný športovec odovzdal kus svojho talentu v prospech dobrého mena bývalého Československa i Slovenska na celom svete. Športová osobnosť, olympijský víťaz, reprezentant a tréner, ktorý svoje bohaté skúsenosti v oblasti športu odovzdáva mladým športovcom.

- Aké boli Vaše športové začiatky ?

Začínal som gymnastikou, basketbalom, bavil ma futbal i stolný tenis. V 15 rokoch mi učaroval volejbal, ktorému som sa následne venoval celý svoj život. Tie začiatky boli zaujímavé tým, že ma otec prilákal do svojej partie sochárov a výtvarníkov na ihrisko medzi „starých pánov“. Po krátkom pôsobení medzi dorastencami ma vynikajúci hráč a tréner Karel Láznička zaradil do ligového družstva mužov v Spartaku Brno ZJŠ.

- Aký bol Váš ďalší športový osud?

Po pôsobení v Brne som si vojenskú základnú službu „užíval“ v Dukle Kolín, kde som zo spoluhráčmi získali majstrovský titul. Následne som sa vrátil do brnianskeho Spartaka ZJŠ (neskôr Zbrojovka Brno) s ktorým som získal 5 majstrovských titulov. Tento celok bol aj 3-násobný finalista PMEK, v roku 1968 sme sa stali najlepším klubom Európy a dvakrát sme boli druhí.

- Reprezentovali ste Československo na Majstrovstvách sveta i na Olympijských hrách a získali ste množstvo medailí. Koľko ich bolo ?

Začnem olympiádami. Štartoval som na štyroch – z toho na troch ako hráč a raz ako tréner a priniesli sme si z Tokia striebro v roku 1964 a bronz z Mexika v roku 1968. Na OH v Mníchove sa nám nedarilo a skončili sme na šiesty. Bol som na troch Majstrovstvách Európy. Bronzové medaily sme priniesli v roku 1967 z Istanbulu a v roku 1971 zo Sofie. Na Majstrovstvách sveta som sa zúčastnil taktiež 3 razy a mám striebro z Moskvy a zlato z Prahy z roku 1966. Na pražských majstrovstvách sveta som bol vyhodnotený ako najlepší smečiar. V roku 1980 som bol na OH v Moskve trénerom volejbalovej reprezentácie ČSSR.

- Vráťme sa k Vašim začiatkom na Slovensku. V roku 1972 Vás získalo Stredisko vrcholového športu MV SR (Červená hviezda Bratislava)...

ČH Bratislava vstúpila do extraligy v roku 1972. Po jednej sezóne z nej však vypadla. V roku 1974 však už pod mojim trénerským vedením, pretože pôvodne som k „policajtom“ prišiel ako hráč, ale po vážnom zranení kolena, keď mi bola ponúknutá trénerská taktovka, sme sa vrátili medzi elitu. V tabuľke sme každoročne postupovali stále vyššie. Po štvrtej priečke v roku 1976 nasledovala ďalší rok druhá a nakoniec prišiel trojnásobný titul Majstra ČSSR, víťazstvo a druhé miesto v Pohári majstrov európskych krajín a víťazstvo a druhé miesto v Pohári víťazov pohárov, ktoré dali nášmu snaženiu korunu.

- Následne sme sa presťahovali do Bratislavy. Ako sa pozeráte s odstupom času na toto obdobie ?

S manželkou Alenou, tiež moraváčkou a dvoma malými dcérkami som sa presťahoval z pekného brnianskeho bytu na dúbravské sídlisko v roku 1974. To bolo v tom čase vo výstavbe. Žijem tu väčšiu časť svojho života. Moje obe dcéry Petra a Katka taktiež hrali slovenskú volejbalovú ligu, čo ma veľmi tešilo. Tu som sa zakorenil a mám veľmi rád túto mestskú časť Bratislavy. Mrzí ma, že zeleň, ktorá tak skrášľuje celé sídlisko, postupne ustupuje novým výstavbám. Starostlivosť o prírodu a celkovo o životné prostredie by malo ležať na srdci všetkým občanom. Veď ak má každá rodina čisto pred bytom, či pred domom, tak je čisto v celej Dúbravke...

- Miznú však aj možnosti na rekreačné športovanie...

Ak majú vyrastať talenty, ktoré preslávia svoju domovinu vo svete, je pre to treba vytvárať priestor. Reálne a systematicky. Príklady vždy budú priťahovať a preto je dôležité, aby sa nelikvidovali menšie, či väčšie priestranstvá kde sa dá rekreačne športovať. Potrebné je aj získavať obetavých ľudí, ktorí vedia vhodne usmerniť najmä mládež a získať si ju . Smutno je mi, keď pri prechádzke so svojim psíkom vidím deti s cigaretami v ústach. Chýba im aj telesná zdatnosť. V Dúbravke je pekné bývanie. Určitým nedostatkom je, že chýba nejaké centrum pre dospievajúcu mládež....pingpong, biliard, zopár pár stolov, nealko nápoje.... Na mládež treba mať nároky, ale zároveň pre ňu vytvárať aj vhodné prostredie, čo je úlohou nielen rodiny ale aj celej spoločnosti. Deti ktoré športujú, nemusia iba športovať s cieľom reprezentovať, dôležité je, aby nespadli do nejakej problémovej skupiny.

- Venovali ste sa aj trénerskej práci ?

Veľa lásky a pozornosti som dostal nielen v rodine – ale aj v športových kolektívoch v ktorých som pôsobil. To zanecháva stopu a zanechalo to i na mne. Preto som sa venoval trénerskej práci v rokoch 1972 až 1990 ako šéftréner SVS MV SR a tréner ligového mužstva ČH Bratislava a v rokoch 1991 až 1999 ako tréner viacerých slovenských volejbalových družstiev. Donedávna som pôsobil ako tréner ŠVK pri Gymnáziu Bíliková v Dúbravke. Táto práca ma napĺňala a verím, že som v mnohých mladých ľuďoch – športovcoch zanechal svoju stopu, ktorú oni prenesú ako štafetu ďalej. Túto trénerskú prácu som ukončil v septembri tohto roku. Dôvodom boli diametrálne odlišné názory na náročnosť výchovy a prípravy športovcov s názormi predsedu klubu.

 

Pavel Schenk

Narodený: 27. júna 1941 v Borotíně, okres. Blansko, Česká republika

1959-1960 hráč Spartaka Brno ZJŠ

1961-1962 hráč Dukly Kolín

1963-1972 hráč Spartaka Brno ZJŠ

1972-1990 šéftréner SVS MV SR a tréner ČH Bratislava

1991-1999 tréner slovenských ligových družstiev (Púchov, Nitra, Inter)

1999 – sept.2008 tréner mládeže ŠVK pri Gymnáziu Bíliková v Dúbravke

- v československej reprezentácii odohral takmer 400 medzištátnych zápasov

- dlhoročný člen Komisie vrcholového športu

- člen Trénerskej rady a Komisie mládeže SVF

- spoluautor publikácie „Volejbal“

- lektor školení volejbalových trénerov

- stály dopisovateľ časopisu „Tréner“

Vyznamenania:

-    zaslúžilý majster športu

-    štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“

-    člen „Siene slávy Českého volejbalu“

-    - člen „Siene slávy Brněnského sportu“


Dúbravská televízia

Videozáznamy

Videozáznamy MZ nakrúcané DTV.

dubravska.televizia@internet.sk       

Dúbravská televízia, spol. s r.o., Saratovská 2/A, 841 02  Bratislava

Dúbravské noviny