25. augusta 2019
Meniny má Ľudovít
DúbravkaMestská časťHistória mestskej časti DúbravkaUrbár

Archívy o Dúbravke - Urbár

Písomnú dohodu medzi zemepánom grófom Mikulášom Pálfim a jeho poddanými v Dúbravke potvrdili slúžny spolu s prísažným Bratislavskej stolice (župy)  10. júna 1768. Táto dohoda v zmysle uhorského práva sa nazýva urbár. Obsahuje v deviatich článkoch všetky dobové regule života poddaného. Prílohou dohody je súpis stáleho obyvateľstva dediny podľa majetkovej držby, teda súpis sedliakov, želiarov (hoferov) s domom a hoferov bez domu. Zaznamenáva veľkosť poddanskej usadlosti sedliaka , rozsah ornej pôdy v intraviláne a extraviláne, lúk, robotných povinností s dobytkom, alebo ručnej práce, veľkosť deviatku, každoročných dávok v peniazoch, palivovom dreve, priadzi, masle, kohútoch, kurčatách a vajciach. Pozrime sa na ôsmy článok zmluvy, v ktorom sa hovorí o priestupkoch poddaných a o ich trestaní. Obsahuje 18 paragrafov vyjadrujúcich poddaným zakázané veci a ak sa ich poddaní dopustia  výšku trestu. V prvom paragrafe sa ustanovuje, že poddaný môže byť trestaný len za priestupky, ktoré sú jasne formulované v ustanoveniach krajinského práva. Nedovoľuje  poddaného trestať finančnou pokutou a keď už ho treba finančne potrestať, potom ho musí potrestať župný súd, nie panský súd. Druhý paragraf hovorí o škode, ktorú spôsobil dobytok v poli na úrode, že zemepán  nesmie zajať škodný dobytok a odobrať ho poddanému. Ak si poddaný zaslúži spravodlivé potrestanie za priestupok, nemá byť trestaný ani peniazmi (pokutou),  ani telesným trestom, ale jedným, dvomi, najviac tromi dňami ručnej roboty a môže byť k nej násilne donútený. Tento trest panstvo nemá určiť na čas oračky, kosby, žatvy a oberačky, ale v inej časti roka. Napriek tomuto ustanoveniu, niekedy sa stane, že sedliak „svojim jazykom, alebo telom zhrešil“ a ani trojdňovou robotou sa nepolepšil, vtedy je potrebné ho telesne potrestať. Pri telesnom treste sa ma prihliadať na to, či je vinník silná a zdravá osoba, či je vinníkom žena a podľa toho môže byť potrestaný až 24 údermi palicou. Ak je vinníkom stará a schátralá osoba, má sa posadiť do temnice alebo iného žalára a podľa „povahy hriechu držať“ v nej o chlebe a vode, ale nie viac ako  tri dni. Potom ju treba prepustiť.  Ak by išlo o väčšie previnenie s väčším trestom, potom zostane v žalári dlhšie, primerane „priestupku a zlosti“. Ak je poddaný pre svoj čin  posadený do temnice alebo iného panského väzenia a prikutý na reťaz, alebo spútaný okovami, musí zaplatiť za čas väzenia 15 grajciarov. Žiaden poddaný bez súhlasu zemepána nesmie vyklčovať nejaké panské pozemky. Ten, kto by to porušil nemá právo na náhradu vynaloženej práce, ale musí panstvu nahradiť škodu, ktorú svojim činom spôsobil: Ak by ale zemepán chcel odňať poddanému s jeho súhlasom vyklčované polia, musí podľa výšky odhadu župného úradníka odškodniť poddaného. Pretože zemepán  zodpovedá za starostlivosť o horu a lesy, žiadny poddaný nesmie bez osobitného zemepánovho súhlasu rúbať a sekať živé stromy a kríky na prúty, koly, tyče a obruče pre svoju potrebu, ale ani na predaj. Tí poddaní, ktorí „hory a lesy kazia alebo stromy olupujú z kôry“, musia nielen nahradiť škodu, ale musia robotovať tri dni a ak by  „niektorí poddaní boli tak bezbožní, že by znova horám takú škodu urobili“, potom ich  odsúdi stoličná vrchnosť tak, „aby na príklad slušne a ostro boli potrestaní“. Pod pokutou vyťatia dvadsaťštyri palíc nesmú si poddaní medzi sebou kradnúť obilie, úrodu a robiť si iné neprístojnosti. Tí poddaní, ktorí sa opovážia nahnať svoje ošípané  do panských lesov na žaluďovú alebo bukvicovú pastvu, musia uhradiť dvojnásobnú výšku spôsobenej škody. A keby  prichytili poddaného, že zráža v lese bukvice a žalude,  potrestá sa tromi dňami ručnej roboty. Žiaden poddaný nesmie nosiť zbraň, ani chovať poľovné psy. Ak to poruší, bude potrestaný tromi dňami ručnej roboty. Okrem určenej časti roka a termínu nesmie žiaden poddaný šenkovať(čapovať), ale ani prevážať akékoľvek „trunky“. Ak v čase stanovenom na predaj panského vína by to urobil, víno sa mu zhabe a je odsúdený na tri dni ručnej roboty. Ak má poddaný nastúpiť na robotu na panské a svojou nedbanlivosťou nenastúpi, potrestá sa 12 palicami. Ak by sa poddaný opovážil konkurovať panskej jatke predajom mäsa, zhabe sa mu tovar a on musí tri dni ručne robotovať.

      V urbári je zaznamenané aj to, čo vysvetľuje pojem „poddaný“ a dnes to už ani nevnímame . Paragraf 16 hovorí: „Vdovy, ktoré po svojej smrti zanechávajú poddaní, majú sa riadiť podľa dekrétu kráľa Vladislava“. To znamená, že ak by sa chceli vydať za iného poddaného, bez dovolenia zemepána nesmú zanechať svoju usadlosť, inak pripadne všetko zemepánovi. Obec nesmie bez súhlasu zemepána požičať svoje peniaze. Bez vedomia zemepána sa nesmie usadiť v dedine cudzí človek, nikomu cudziemu sa nesmie  predať pozemok bez súhlasu zemepána. Na budúce sa pozrieme konkrétnejšie na práva zemepána.                                               

 


Dúbravská televízia

Videozáznamy

Videozáznamy MZ nakrúcané DTV.

dubravska.televizia@internet.sk       

Dúbravská televízia, spol. s r.o., Saratovská 2/A, 841 02  Bratislava

Dúbravské noviny