25. augusta 2019
Meniny má Ľudovít
DúbravkaMestská časťOsobnosti DúbravkyDoc. Ing. Pavol Konštiak, CSc.

Osobnosť Dúbravky doc. Ing. Pavol Konštiak, CSc.

„Horami a vrchmi ovenčená Dúbravka mi pripomína moju mladosť“, preto som si ju zamiloval a vytvoril tu domov pre moju rodinku.

Rodák zo Slovenského Grobu, do Dúbravky sa presťahoval v roku 1995 do novovybudovaného domu pri dúbravskom kostole. Obľúbil si ju, vychoval v nej dve deti, rád sa po namáhavých a prácou vypätých dňoch vyberie na prechádzky či behať do okolitých prekrásnych lesov, či posedí pri dobrom vínku na svojej terase, do ktorej šumí les.

Dlhoročný pracovník v oblasti obchodu, dnes podnikateľ, konateľ a generálny riaditeľ firmy KON-RAD a nedávno opäť potvrdený na ďalšie 3-ročné obdobie ako prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu SR, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov a honorárny konzul Filipín. Hovoríme s p. doc. Ing. Pavlom Konštiakom, CSc.

Na úvod obligátna otázka. Ako ste sa dostali do Dúbravky ?

„Narodil som sa na dedine a rodičia ma priučili tvrdo pracovať na poli, či vo vinohrade. Dúbravka je ozaj prekrásna a tak som sa rozhodol pred 13 rokmi vybudovať si tu v lone prírody zázemie pre seba a svoju rodinu. Susedím s lesom, kostolom a cintorínom. Od lesa sa ozývajú ako môžeme teraz obaja počuť čierne drozdy, po stromoch behajú veveričky v tráve sa plazia slepúchy. Som doma a pritom som v prírode. Čo si viac môžem ako jej milovník želať... A kostol a cintorín ? Aj tie sú ovenčené stromami a pri pohľade z okna poskytujú večné témy na zamyslenie... Je to dôstojné prostredie a ako hovorieval Voskovec: : „Domov je to, čo je v nás, nie to, v čom sme my“. A o tom to je.....

Patríte k úspešným podnikateľom. Aký je Váš recept na úspech vo Vašej brandži ?

Za každým malým, či väčším úspechom je predovšetkým nápad, veľa driny, odriekania učenia, prekonávanie nástrah a štipka šťastia. Nie som hazardný hráč a žiadny kaskadér. Preto si vždy dobre uvážim svoje rozhodnutia

V súčasnosti sa hovorí, že prichádza k celosvetovej energetickej a potravinovej kríze a tým nárastu cien mnohých komodít na trhu. Aký je Váš názor a ako sa dá tento problém riešiť ?

Rímsky konzul a rétor Cicero povedal jednu prekrásnu sentenciu: „Ľudia dodnes nepochopili, akým veľkým príjmom je šetrnosť“. Myslím si, že je platná aj po takmer 20-tych storočiach tým viac, že sme sa naučili príliš a zbytočne mrhať zdrojmi, ktoré sú vyčerpateľné ale aj inými darmi prírody len - tak akoby z roztopaše. Problémom nie je jazdenie - jazdiť na autách sa nemusí, ale jesť a piť treba denne. Ak sa veci robia s mierou, rozumne sa hospodári, myslím že sa dá aj slušne žiť. Takto sa dá narábať nielen s jedlom ale predovšetkým s vodou a energiami. Najbohatší sú tí, čo potrebujú najmenej.

Budú rásť ceny potravín v horizonte najbližších rokov ? Dá sa to prognózovať ?

Už teraz rastú ceny ryže, mliečnych výrobkov, mäsa, výrobky z múky. Problémom je nielen sucho, používanie biopalív, bezprecedentný nárast spotreby potravín vo východnej Ázii, kde sa napríklad spotreba mäsa sa za ostatných ani nie 10 rokov zvýšila trojnásobne, čo má obrovský vplyv na celú svetovú ekonomiku. Dotýka sa to aj mliečnych a ďalších potravinových výrobkov ako aj cien energií. Za dôležité pokladám zvýšenie produkcie domácich základných potravín a tým aj zabezpečenie potravinovej dostatočnosti pre našich občanov. Celosvetový trend je však už naštartovaný.

Ako k tomu prispieva problém sucha, najmä v súvislosti s vodnými zdrojmi pitnej vody, potravinovou sebestačnosťou a problémami v surovinovej základni ?

Slovensko nemá významné zdroje surovín okrem vody. Našimi najväčšími aktívami je preto presadenie vzdelanostného školstva a vzdelanostnej ekonomiky, podpora cestovného ruchu. Človek má síce jedny ústa ale dve ruky. Preto je nevyhnutné, aby sa neznížila kvalita života zvýšiť vzájomnú kooperáciu ľudí na všetkých kontinentoch. Aj pre tzv. rozvojové krajiny je dôležité, aby dostali do ruky radšej rybársky prút ako už ulovenú rybu. Problém pitnej vody je hodný osobitého zreteľa. Zatiaľ jej máme dostatok, navyše Slovensko je veľmoc čo sa týka kvantity i kvality minerálnych vôd. Ale aj s ňou treba racionálne gazdovať s ohľadom na generácie, ktoré prídu po nás..

Priblížme pre orientáciu našim čitateľom, aké je približné rozdelenie cien medzi výrobcov, spracovateľov a obchodníkov ?

Faktom je, že obchodníci nezvyšujú svoje marže. Problémom je nárast cien vstupov a ich premietanie sa do cien prvovýrobcov a spracovateľov. Uvediem jednu skutočnosť:: pri vstupe Slovenska do EÚ bola cenová deflácia. Ceny priemerne klesli o 2,5% , to je objektívny fakt. Docielilo sa to najmä tým, že tu bola veľká konkurencia. Našich spoluobčanov chcem ubezpečiť, že z titulu prechodu na euro od 1. januára 2009 nebudú obchodníci zvyšovať ceny . Súvisí to z niektorými faktormi medzi ktoré patrí predovšetkým to, že tu máme dostatočné konkurenčné prostredie, čo drží ceny dole.. Na obchodníkov sa zvyčajne šomre už preto, že u nich je to posledné miesto, kde sa stretáva s cenou, prostredníctvom ktorej sa zrealizuje celý proces od prvovýroby cez spracovanie po predaj. Je celkom prirodzené, že obchodníci bývajú hromozvodom nespokojnosti, ak príde k zmene. Ale treba sa zamýšľať nad celým procesom. Môžem konštatovať, že v spolupráci s NBS zorganizujme dňa 10.júla 2007 stretnutie obchodníkov, ktorí sú členmi nášho zväzu obchodu, na ktorom sa zaviažeme, že počas duálneho zobrazovania cien sa ceny zvyšovať nebudú – a bude to trvať jeden rok. Prirodzene za predpokladu, že nevzrastú svetové ceny, čiže vonkajší dopad na tvorbu ceny.. Takýto objektívny trend by obchodníci nemohli utlmiť.

Ako to vyzerá s cestovným ruchom.

Sloboda neznamená iba kupovanie a zhromažďovanie mnohých už zajtra nepotrebných vecí. Preto by sa malo viac zvažovať, do čoho investujeme svoje peniažky a nekupovať – nemíňať ich na hlúposti, ktoré zapadnú prachom a ani pes po nich neštekne Nestať sa otrokom vecí. Radšej treba cestovať, spoznávať iné zvyky, obyčaje a kultúry, samozrejme podľa hrúbky svojej peňaženky. Cestovať možno aj po Slovensku, veď tu máme množstvo fantastických kúpeľov, nádhernej prírody a miest, v ktorých na každom rohu na nás dýcha história..

Čo je treba v tomto smere zlepšiť ?

Jednoznačne orientovať slovenskú ekonomiku na zvýšenie príjmov z cestovného ruchu. Veď pokým napríklad podiel Rakúska na HDP z cestovného ruchu je cca 40 %, v Čechách cca 8 %, tak ba Slovensku sú to mizivé 4%. A základné podmienky na to sú. Technickým predpokladom je vybudovanie infraštruktúry – najmä diaľničných ťahov, hotelov a ďalších obslužných zariadení. To sú veľké výzvy tak pre štát, ako aj pre podnikateľské subjekty. Ďalším je uvedomenie si, že k dobre fungujúcim zariadeniam musia byť uspôsobení a jazykovo vybavení ľudia, ktorí pracujú s úsmevom na tvári, čo je grátis služba.. Keď na Slovensko prídu turisti a podnikatelia, objavia jeho krásy a budú sa tu cítiť ako vítaní hostia, zvýši to nielen imidž a kredibilitu štátu vo svete ako žiadanej destinácie a podstatne zvýši aj zamestnanosť v tomto sektore hospodárstva... Hlboko som presvedčený, že Slovensko má čo zahraničným návštevníkom i vlastným spoluobčanom ukázať – nielen prekrásnu prírodu vo všetkých ročných obdobiach, dedinky a mestá, ale aj históriu našich predkov..

Čo Vás trápi ?

Ak sa nedodržujú zákony a napríklad sa stavajú stavby v chránenej oblasti Dúbravky. K tomuto problému by sa k nim pristupovať rigoróznejšie.

Na záver otázka, čo robíte, keď nerobíte ?

Rád sa učím stále niečo nové, rád diskutujem pri dobrom poháriku vínka, veľmi rád si zabehám v starých dúbravských lesoch no a v zimnom období si ako otužilec rád zaplávam s tzv. Ľadovými medveďmi... .

 

doc. Ing. Konštiak Pavol,. CSc..

  • Narodený. 28.3.1957 v Modre
  • Absolvent Gymnázia v Pezinku
  • Absolvent Obchodnej fakulty VŠE v Bratislave
  • 1980 -1990 v rôznych vedúcich funkciách po funkciu riaditeľa závodu a podniku Zdroj Bratislava
  • prezident Asociácie obchodu SR – Avodis (od 11.12.1998)
  • prezident Asociácie zamestnávateľov a podnikateľov v zahraničnom obchode (do decembra 1998)
  • generálny riaditeľ s.r.o. KON-RAD Bratislava
  • Člen Dozornej rady Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR
  • Prezident obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky
  • Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov SR
  • Vyznamenania:
    • Zlatý dukát 2001
    • Prominent ekonomiky v kategórii osobnosť 2003 (OZ Neformálne ekonomické fórum – hospodársky klub)
  • Ženatý, 2 deti

Dúbravská televízia

Videozáznamy

Videozáznamy MZ nakrúcané DTV.

dubravska.televizia@internet.sk       

Dúbravská televízia, spol. s r.o., Saratovská 2/A, 841 02  Bratislava

Dúbravské noviny