17. júna 2019
Meniny má Adolf
DúbravkaMestská časťOsobnosti DúbravkyHistorik Deák

Historik Deák

„Dúbravka má iste bohatú históriu, ktorú treba ešte objaviť“, tvrdí historik PhDr. Ladislav Deák, DrSc.

Je rodákom z Markoviec, okres Michalovce. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor história. Desaťročia robil výskum v oblasti medzinárodných vzťahov v období medzi dvoma svetovými vojnami v ústavoch Slovenskej akadémie vied. Historik a publicista, znalec pôvodných domácich a zahraničných pramenných materiálov, ktoré študoval v okolitých krajinách. Autor a spoluautor mnohých odborných monografií, kníh, vedeckých štúdií a popularizačných článkov z najnovších dejín Slovenska s osobitným zreteľom na slovensko-maďarské vzťahy. Bol členom mnohých významných grémií, expertom pre zahranično-politické otázky. V Dúbravke býva viac ako 35 rokov. Dnes už v dôchodkovom veku a na odpočinku.

Po toľkých rokoch zasvätených práci v oblasti najnovšej histórie Slovenska dá sa žiť so založenými rukami v ústraní ?

Ak si človek nájde svoj životný rytmus, ťažko sa z neho dá jednoducho a bezstarostne vyskočiť. Týka sa to aj mňa. Desiatky rokov som bol navyknutý študovať a spracovávať archívne dokumenty, vyhodnocovať ich a využiť ich pri spracovaní najnovších dejín Slovenska. Práca historika je namáhavá, vyžaduje mnoho úsilia s pôvodnými prameňmi, zachovanými v archívoch a znalosť cudzích jazykov. Až potom nasleduje ich štúdium, hodnotenie a spracovanie týchto dokumentov a ich zaradenie do rámca slovenských dejín. Ak historik využíva čo najviac prameňov, ktoré najadekvátnejšie vyjadrujú pulz doby, je vysoká pravdepodobnosť, že dokáže vyjadriť hlavné tendencie historických faktov. Ak máte nazhromaždené také množstvo dokumentov, jednoducho Vám nedá sedieť so založenými rukami. Aj keď som prednedávnom skončil pracovný pomer so svojím dlhoročným zamestnávateľom, menším tempom pokračujem vo výskumnej a expertnej práci.

Sme sebavedomým národom ? Čo urobiť preto, aby sme sa ním stali ?

Ak chcú malé národy (počtom obyvateľstva) obstáť s veľkými, musia si upevňovať vnútornú silu, vlastnú identitu, presvedčenie, rozvíjať sebavedomie a také vlastnosti, ktoré ich zachránia pred asimilovaním. Preto je dôležité poznať hodnoty a špecifikum národa, jeho zápasy v priebehu histórie a využiť ich pri posilňovaní identity. V národných piesňach, povestiach, národných tradíciách, v národnej literatúre je zakódovaná filozofia, utrpenie a život generácií našich predkov. Všimnime si, ako väčšina sebavedomých národov je hrdá na svoju históriu. Aj Slováci ju majú, mnohí ju však nepoznajú, hoci má čo povedať aj súčasnej Európe. Preto ju treba objavovať, poznávať a popularizovať, aby sa nerozplynula, nerozvarila v kotle veľkej spojenej Európy, či sveta. Veď aj my máme byť na čo hrdí. Všimnime si a majme na zreteli, že dôležitým predpokladom pre udržanie národa je znalosť národného jazyka, rodnej slovenčiny, reči našich otcov a materí. Obyčaje, zvyky a tradície našich predkov by sme sa mali mať v úcte..

Veľa ľudí sa zaujíma o históriu. Ponor do nej je však rôzny. Ak chceme ísť ďalej, hlbšie, čo by ste poradili ?

Už som naznačil, že dôležitým prvkom je výchova v rodine. Deťom od útlej mladosti by sme mali vštepovať záujem o najbližšie okolie, úctu k rodine, k tradíciám, k národným buditeľom a oddanosti k vlasti. Svetlo, ktoré bolo zapálené v minulosti, treba niesť a odovzdať nasledujúcim generáciám, našim deťom a vnúčencom. Len zakomplexovaný človek ignoruje národnú minulosť a tradície, ktoré predstavujú trvalý prameň nášho národného povedomia. Túto úlohu by vo väčšej miere než doteraz mali plniť celonárodné kultúrne inštitúcie. Pri hlbšom ponore do štúdia historických tém odporúčam aby sme si vopred overili, či autor danej témy je zasväteným znalcom problematiky, ktorú prezentuje, najmä ak ide o historickú literatúru. Kniha, alebo literatúra, ktorá sa vyznačuje hodnovernosťou svojho obsahu a serióznosťou môže pomáhať a osvetľovať jednotlivé obdobia našich dejín.

Prijímame bez výhrad, čo sa nám často servíruje ? Alebo postupujeme tak, aby sme sa dopracovali k vlastnému stanovisku a neprijímali zámerne podsúvané závery ?

Nie je to dávno, čo sme zápasili s problémom papiera pri vydávaní novín, časopisov a kníh. Dnes však stačí mať primerané finančné zázemie a objavujú sa početné práce a literatúra. Je však otázne, či zodpovedajú kvalite a sú dostatočne zakotvené v reáliách. Nie všetko, čo je na prvý pohľad pútavo napísané, je seriózne a má pravdivý obsah. Preto závisí od nás, aké témy si volíme od autorov, najmä ak máme odpovedať na otázku aký zámer autor sleduje a či sa nestávame objektom zámernej manipulácie. Rímsky politik Cicero pred stáročiami povedal: „Prvým zákonom histórie je, aby sa neodvážila tvrdiť nič nepravdivé“. Naučiť sa rozoznávať pravdu od polopravdy ktorá manipuluje nielen s faktami, ale aj s čitateľom je základom poznania súčasných i historických udalostí.

Budúcnosť patrí kultúrnym národom a národným kultúram...

Je tomu tak. Na jednej strane máme štátne inštitúcie, ktoré majú vo svojej náplni práce starať sa o zachovanie a rozvoj národného dedičstva, na druhej strane často máme pocit, že na niektorých miestach v týchto inštitúciách sedia nekompetentní. Chýba im zapálenie pre vec a tak ťažko môžu zapáliť iných. V tomto smere je čo naprávať. S primeranou úctou sa treba správať k národným dejinám a odkazom predkov. Netreba zabúdať, že ani v súčasnej zjednotenej Európe, kde možno slobodne cestovať a pohybovať sa medzi krajinami bez víz, stále platia hranice, plne sa akceptuje územná integrita štátov v ktorých žijú a budú naďalej žiť národy, národnosti a etniká so svojou svojbytnou kultúrou.

Čo je podľa Vás vlastenectvo ?

Otázka je jednoduchá, ale jej obsah je zložitejší. Vlastenectvo je spojené s pozitívnym citovým vzťahom k okoliu, regiónu a ľuďom a s ľuďmi s ktorými žijeme. A v širokom zmysle k vlastnému národnému spoločenstvu – k vlasti. Prejavuje sa v mnohých podobách, ináč v priaznivých pomeroch rozvoja národa, ináč v čase jeho ohrozenia, prípadne straty vlasti. Týmto šľachetným citom sa vyznačuje každý človek a každý národ a obohacuje sa rozvíjaním vlastnej národnej kultúry posilnením spoločného povedomia, rozšírením tradície, ktorej každá doba vtláča svoju historickú pečať.

Myslíte si, že postoj k historickým faktom a ich interpretácii utrpel v poslednom období na svojej hodnovernosti ?

Nazdávam sa, že to je zjednodušený pohľad. Dlhé roky sa historické fakty interpretovali čiernobielo. Problém ani tak nespočíval v zamlčovaní historického faktu, ako v jeho ideologizácii, deformácii, tendenčnej interpretácii, ktoré vyústili do zavádzajúceho záveru. Týka sa to všetkým dejinných období, najmä však najnovších, ktoré boli najviac postihnuté. V súčasnosti zlom nastal v tom, že aj v historickej vede sa uplatňuje pluralita pohľadu na minulosť. Prebieha slobodná výmena názorov medzi historikmi a dáva sa prednosť predovšetkým pôvodným prameňom a hodnovernosti historických faktov. Podľa môjho názoru na rozdiel od minulosti dnešný záujemca o historické témy má veľký výber literatúry, hoci na druhej strane jej vedecká hodnota a objektívnosť nie je na rovnakej úrovni. To sa vzťahuje najmä na publicistické práce, ktoré sú často písané účelovo a s jasným tendenčným zámerom.

PhDr. Ladislav Deák, DrSc.

- narodený 13.01.1931 v Markovciach, okres Michalovce

- Z výberovej bibliografie prác L. Deáka:

- Deák, L., Bystrický, V.: Európa na prelome. Diplomatické a politické vzťahy v r. 1932-1933. Bratislava 1973.

- Deák, L.: Zápas o strednú Európu 1933 – 1938. Politické a diplomatické vzťahy. Bratislava 1986.

- Dejiny Slovenska V (1918 – 1945), spoluautor, Bratislava 1985.

- Deák, L.: Slovensko v politike Maďarska v r. 1938 – 1939. Bratislava 1990.

    - Deák, L.: Hra o Slovensko. Slovensko v politike Maďarska a Poľska v rokoch 1933 – 1939. Bratislava 1991.

- Deák, L.: Hungary´s Game for Slovakia. Bratislava 1996.

- Deák, L.: Viedenská arbitráž 2.11. 1938. Zväzok I., II., III. Martin 2002, 2003, 2005.

- Deák L.: Malá vojna. Zborník zostavil L. Deák. Bratislava 1993

- Deák, L.: Dokumenty slovenskej národnej identity a štátnosti, II., (spoluautor). Bratislava 1998.

- Deák, L.: Trianon – ilúzie a skutočnosť. Bratislava 1995.

- Deák, L.: Politický profil Jánosa Esterházyho. Bratislava 1995

- Deák, L.: Viedenská arbitráž – 2. novembra 1938. Bratislava 1998.

- Množstvo vedeckých štúdií, ktoré sa dotýkali oblasti strednej Európy

- Ocenenia:

- 2004 - Cena SAV za vedecko-popularizačnú činnosť

- 2001 - Zlaté pero Združenia 2001 (Združenia Slovákov vo Švajčiarsku, ako ocenenie historického bádania a publicistickej činnosti,

ktorou prispieva k utvrdzovaniu národného povedomia Slovákov)

- 2001 - Cena Daniela Rapanta za celoživotné dielo v oblasti historických vied (Matica Slovenská)

- 2001 - Pamätná medaila za prínos v oblasti výskumu slovenských dejín (Matica Slovenská)

- 1996 - Čestná plaketa Ľ. Štúra za zásluhy v spoločenských vedách od SAV

- 1996 - Pocta Mateja Bela za historické štúdie osvetľujúce slovensko-maďarské vzťahy (Ministerstvo kultúry SR)

- 1996 - Cena Centra Bjornsterne Bjornsona

- 1992 - Prémia za dielo Hra o Slovensko (Slovenský literárny fond) a ďalšie

  


Dúbravská televízia

Videozáznamy

Videozáznamy MZ nakrúcané DTV.

dubravska.televizia@internet.sk       

Dúbravská televízia, spol. s r.o., Saratovská 2/A, 841 02  Bratislava

Dúbravské noviny