19. marca 2024
Meniny má Jozef
DúbravkaMestská časťHistória mestskej časti DúbravkaAký osoh z Dúbravky mali Palfiovci

Aký osoh z Dúbravky mali Palfiovci

Odpoveď by bola jednoduchá, keby ju boli chceli predať. Ale rod Pálfiovcov nemal záujem o predaj svojich majetkov. Naopak, prijali zásadu, že panstvo sa pri dedení nedelí, že sa spravuje spoločne so všetkými reprezentantmi rodu, že každý člen rodu má právo na plné zabezpečenie životných potrieb a zisk sa podľa dohody delí na časť, ktorou sa zveľaďuje panstvo a čiastočne sa rozdelí na pokrytie záujmov členov rodu. Čo im teda Dúbravka ročne poskytovala? Bola jednou z malých dedín pastva v polovici 18. storočia. Žilo v nej 93 rodín, z nich bolo 58 sedliackych, 35 želiarskych rodín z ktorých 7 nemalo vlastné domy. V tom čase bolo v Dúbravke 86 domov. Keďže lesy boli výlučným majetkom zemepána, pre vyčíslenie hodnoty dediny je zaujímavý rozsah poddanými užívanej pôdy. Vo vyjadrení daňovej jednotky celkový rozsah predstavoval 16 a 2/4 usadlosti, čo v oráčinách a vinohradoch predstavovalo výmeru na ktorej sa mohlo vysiať 379,5 merice (22.770 litrov) obilia, záhrady boli na ploche 66 meríc (3960 litrov ) a lúky na ktorých sa ročne nakosilo a nasušilo 58 vozov sena. Deviata čiastka z tohto rozsahu a teda aj z úrody patrila zemepánovi. Každý sedliak bol povinný bezplatne, bez nároku na stravu odpracovať ročne na panskom 13 dní so záprahom, alebo dvojnásobok bez záprahu, ručnou robotou, teda 26 dní. Zemepán mal k dispozícii ročne 1508 pracovných dní od sedliakov (keď išiel sedliak robotovať, musel byť pri východe slnka na poli kde sa pracovalo a odchádzal keď slnko zapadalo; cesta bola na jeho úkor), 504 pracovných dní od želiarov s domom (každý po 18 dní ručnej roboty) a 84 dní od želiarov bez domu (každý po 12 dní ručnej roboty). Spolu teda 2096 pracovných dní v roku, čo je 6 ľudí pracujúcich každý deň v roku bez ohľadu na cirkevne prácou zasvätené sviatky a nedele. Títo ľudia nedostali žiadnu mzdu, sami sa stravovali a leňošiť nemohli, lebo dozerali panskí drábi. Od každého sedliaka a želiara s domom dostal ročne zemepán v priemere 1 zlatý v peniazoch, teda z Dúbravky dostal 86zlatých ročne (krava stála 3 zlaté). Sedliaci mu museli v jeho lesoch nazbierať a doviezť ročne 15 siah dreva ( cca 19 kubíkov) na kúrenie. Ako vecné dary bolo určené, že Dúbravka dodá 50 funtov konopnej a ľanovej priadze, 4 holby topeného masla, 58 kohútov, 58 kureniec a 548 kusov vajec. Všetko bez náhrady, zadarmo a v čase, kedy si to panstvo určilo.

Nie pre všetkých dnešných Dúbravčanov budú zaujímavé mená týchto „večitých poddaných“, ktorých zástupcovia súhlasili s uvedenými povinnosťami. Pre obyvateľov pôvodnej Dúbravky iste bude zaujímavé vedieť, že najväčšími sedliakmi boli nositelia priezviska Brankovič, Gregorovič, Milošovič a Mader, ktorí hospodárili na polovici daňovej jednotky. Štvrťkármi boli Lučenič, Kralovič, Iliť, Fošnár, Horvát, Štefanič, Pavlakovič, Pokorný, Matovič, Matrka, Nitrovič, Valášek, Štefko,Brenčič, Haraslík, Mladošovič, Ružovič, Papušek, Stankovič, Urbanovič, Ripka. Bezzemkami, ale aspoň s vlastnou strechou boli Osvald, Holbmer, Mikletič, Kolár, Bučič a Jesenský. Bez domu, najchudobnejší, ale Dúbravčania, lebo bývali u sedliaka boli Mikletič, Milošovič, Pavlakovič, Mladošovič a Mader. Koľko a oveľa väčších dedín vlastnili Pálfiovci. Deviatok z úrody, roboty, finančné dary a naturálne dávky len podľa dohodnutých zmlúv im zabezpečovali bezstarostný život. A ešte si nárokovali na príležitostné dary, služby a ako to vedeli pekne pomenovať „pomoc v núdzi“ keď zasiahli živelné pohromy a nešťastia.


Dúbravská televízia

Videozáznamy

Videozáznamy MZ nakrúcané DTV.

dubravska.televizia@internet.sk       

Dúbravská televízia, spol. s r.o., Saratovská 2/A, 841 02  Bratislava

Dúbravské noviny