Rektor Trenčianskej univerzity

„Dúbravka je pevným bodom môjho života“, hovorí rektor Trenčianskej univerzity A. Dubčeka Dr.h.c. doc.Ing.Juraj Wagner, PhD.

Je rodákom z bratislavskej mestskej časti Staré Mesto, ale v Dúbravke žije od roku 1975. Má ju rád rovnako ako svoje rodné mesto. Veľa rokov pracoval na dnešnej Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. V súčasnosti však, vďaka pracovným povinnostiam, pôsobí v Trenčíne. Je rektorom Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka. Ak mu to práca dovolí, do Dúbravky sa vracia každý týždeň. Reč je o Dr.h.c. doc.Ing.Jurajovi Wagnerovi,PhD.

Dovoľte na úvod otázku: ako ste sa dostali do Dúbravky?

Keď som si založil rodinu, hľadali sme pre nás bývanie. Najskôr sa nám rysoval Lamač, ale vo finále to bola Dúbravka. Veľmi sme sa potešili, lebo už sme mali dve deti a krásna prírodná scenéria, ktorá obklopuje našu Dúbravku, bola a je pre nás dodnes balzamom. Devínsku Kobylu sme využívali nielen na prechádzky, neskôr už s našimi dvoma dcérami, ale v zime sme popri sánkovačke aj bežkovali na lyžiach. Na mnohých potulkách lesom sme učili dievčatá spoznávať vzácne rastlinky a pestovali sme v nich vzťah k prírode. Nuž a získali sme pekný byt – moja manželka novinárka i ja ako vysokoškolský učiteľ a vedecký pracovník, sme mali svoju pracovňu. Bola a stále je pre nás Dúbravka romantickým prostredím.

Viac rokov ste pôsobili aj ako predseda samosprávy vo vašom obytnom bloku a vôbec vo vtedajšom bytovom družstevníctve.

Na toto obdobie si rád spomínam. Nebola to len starostlivosť o náš blok. Pripravovali sme pekné podujatia, spojené so súťažami pre potešenie detí . Bolo to napríklad na Mikuláša, v zime sme pre korčuliarov pripravili klzisko, na Deň detí zasa rôzne súťaže, karneval a podobne. Boli sme skvelou partiou v samospráve a všetko sme robili s radosťou.

Myslím, že s rovnakou radosťou a entuziazmom vediete Trenčiansku univerzitu, nesúcu meno svetoznámeho Slováka, politika a humanistu - Alexandra Dubčeka. Patríte medzi jej zakladateľov. Ako vás vietor života zavial z Bratislavy do mesta Matúša Čáka?

Bolo to na prelome rokov 1996 - 1997, keď ma oslovili z jedného výskumného pracoviska na Považí, či by som nepomohol pri zrode prvej vysokej školy v trenčianskom regióne. Ponuku som prijal. Veď začať budovať univerzitu na zelenej lúke, taká šanca sa často nenaskytá. Stal som sa najskôr zakladateľom a prvým dekanom prvej fakulty mechatroniky na Slovensku a od roku 2001 som rektorom. Len na ilustráciu spomeniem, že univerzita začínala so 730 študentmi, dnes ich máme desaťnásobok – 7 300. Sme stredne veľkou univerzitou a čo si osobitne vážim, že nás od začiatku podporovala jedna z najväčších a najstarších európskych univerzít – Bolognská univerzita, s ktorou máme doteraz vynikajúcu spoluprácu a ktorá prerástla až do priateľských osobných vzťahov. Práve tu získal v roku 1988 A. Dubček čestný titul Doctor honoris causa (Dr.h.c.). V tomto roku si Bologna aj my pripomenieme dvadsiate výročie udelenia tejto čestnej vedeckej hodnosti.

Keď už hovoríme o vysokej škole, bolo by zrejme užitočné podeliť sa s našimi čitateľmi o vaše rozsiahle skúsenosti aj zo zahraničia – kam sa vlastne univerzitné vzdelávanie vo svete uberá?

Poviem iba stručne. Len silným vysokoškolským intelektuálnym kapitálom a vedecko-výskumným potenciálom budeme silní v SR. Celoživotné vzdelávanie, spojenie vedy s praxou, to už nie je len prázdny slogan. To je tvrdá realita a nevyhnutnosť pre každého, kto chce obstáť v konkurencii. Európska komisia zdôrazňuje potrebu investovať do ďalšieho vzdelávania zamestnancov, do vedy a vyzvala založiť Európsky priestor celoživotného vzdelávania, rovnako ako Európsky vzdelávací a výskumný priestor. Pre nás ešte platí intenzívne jazykové vzdelávanie. To je rada aj všetkým – malým i zrelým obyvateľom Dúbravky.

Nazdávam sa však, že nie ste mysľou stále len pri práci. Ako naberáte energiu?

Na mojom poste to nie je také jednoduché, ale uvedomujem si, že oddych je dôležitý. Snažím sa relaxovať aktívne. Pohybom v prírode, turistikou, lyžovaním. Kedysi som bol ligovým basketbalistom v Slovane a Slovnafte. Žiaľ, dnes tento krásny šport zanedbávam. Za to rád trávim večerné chvíle pri počúvaní klasickej hudby a veľmi rád sa zahĺbim do čítania historických dokumentárnych kníh. Práve čítam Druhú knihu o Bratislave od Pavla Dvořáka. Nuž a oddychom i nenahraditeľným energetickým zdrojom sú pre mňa naše tri vnučky – Martinka, Andrejka a Simonka.

Určite sa raz nastálo vrátite do Dúbravky. Čomu by ste sa chceli venovať?

Isto príde čas, kedy budem opäť žiť v Dúbravke. Pokiaľ to bude možné, rád by som ešte učil a venoval sa vedecko-výskumnej činnosti. Veľmi rád by som tiež prispel a pomohol svojimi postrehmi a skúsenosťami pri rozvoji tohto môjho dúbravského domova. Veď vždy je čo zveľaďovať, meniť, skrášľovať. Dovolím si iba drobnú poznámku. Vyrástlo nám mnoho pekných detských ihrísk. Pri Saratove by však možno bolo príjemné, ak na to budú zdroje, spestriť a obohatiť ihrisko pre naše malé ratolesti. Pre mňa však Dúbravka bola je a bude stále krásnou, príjemnou. Je to pevný bod môjho života. Je to môj domov.

Dr.h.c. doc.Ing.Juraj Wagner,PhD.

Narodený 29.1.1945, Bratislava

• silnoprúdový elektrotechnik a mechatronik na Trenčianskej univerzite A. Dubčeka
• v r. 1968 ukončil štúdium na Elektrotechnickej fakulte SVŠT v Bratislave (silnoprúdová elektrotechnika)
• v r. 1998-2006 predsedom Národného komitétu CENELEC a IEC v SR v oblasti elektrotechnickej normalizácie
• od r. 2001 je rektorom Trenčianskej univerzity A. Dubčeka
• r. 2006 Cena V. Lista za normalizáciu
• r. 2006 Cena SR za rozvoj kvality a systému manažérstva kvality
• r. 2007 Dr.h.c. Iževskej štátnej technickej univerzity v Ruskej federácii
• nositeľ viacerých ocenení univerzít a SAV za rozvoj vedy a vzdelávania