Dúbravka › Mestská časť › Osobnosti Dúbravky › Dúbravský talent Anabela Patkolová
Dúbravský talent Anabela Patkolová
Dúbravčanka Anabelka Patkolová - talent v ľudskej podobe
Určite väčšine z Vás neunikla pozornosti veľkolepá show „Slovensko má talent“, ktorá mnohým vypĺňala posledné chvíle víkendu počas posledných mesiacov minulého roka. Jednou z talentov, ktoré bojovali o priazeň, bola aj Dúbravčanka Anabelka Patkolová - mladá, milá slečna, ktorá ihneď rozžiari všetko vôkol svojou očarujúcou charizmou. Jej roztomilý, často šibalský úsmev je priam nákazlivý a len hlupák by sa mu bránil. Avšak nie len kvôli prirodzenému kúzlu sa toto stelesnenie talentu dostalo až do finále. Hoci nezískala prvenstvo v súťaži, stala sa štvrtým najtalentovanejším človiečikom Slovenska v roku 2008. Vraví sa, že jablko nepadá ďaleko od stromu a to je aj prípad Patkolovcov. Rodičia tejto nadanej princeznej, sú totiž úspešnými hudobnými umelcami. Anabelka sa predstavila svojou „zimomriavko vytvárajúcou“ hrou na husle a čistým jemným spevom. Poniektorí pri jej vystúpení zabudli aj dýchať. V jej prezentácii môžeme krásne vidieť spojenie zábavy s prácou. Obdiv jej patrí právom, pretože 10-ročná umelkyňa má veľa pevnej vôle, je vytrvalá, húževnatá a jej pracovné nasadenie by ocenili ľudia v každom veku. Česť patrí aj jej susede, ktorá príde vždy rada, ochotne, susedsky zaklopať, pri Anabelkinom usilovnom cvičení na husliach. Avšak veselú budúcu muzikantku len tak ľahko niečo alebo niekto nerozhádže a hlavne neodradí. Ale poďme pekne po poriadku. Jej hudobné cítenie sa prejavilo už v rannom detstve, pretože s obľubou zaspávala len pri tónoch Mozartových koncertov. Husličky prvýkrát chytila do rúk ako trojročná, avšak hru začala praktizovať „až“ v svojich piatich rokoch. Okrem hry na husliach pod jej prštekmi vydáva ľubozvučné tóny aj klavír. Treba spomenúť, že ako 6-ročná získala jediná zo Slovenska prvenstvo v hre na husliach na medzinárodnej súťaži v Dolnom Kubíne. Jej talent sa však prejavuje aj v navrhovaní módy a vo voľných chvíľach rada vymýšľa „outfity“ bábikám. O budúcnosť Anabelky sa obávať netreba, veď aj v piesni z muzikálu Sissi spievala: „....som si istá vždy sebou a to si vždy uchránim“.
Pre Dúbravského spravodajcu poskytla Anabelka Patkolová nasledovné interview:
- Prečo si sa rozhodla prihlásiť do súťaže Slovensko má talent?
Cez prázdniny som videla oznam v novinách a zaumienila som si, že tam pôjdem. Už pred tým som si na internete pozerala videá z tejto show z iných krajín a veľmi sa mi to páčilo. Na Slovensku som pozerala všetky takéto show a už aj minulý rok som sa chcela prihlásiť do Hitu storočia, no naši mi povedali, že som na to ešte malá. Ale toto som si už vyhovoriť nedala.
- Aká bola reakcia rodičov, keď si im oznámila svoj nový plán?
Povedali mi, že nie. Ale stále som si opakovala svoje, až sme sa nakoniec objavili na castingu.
- Cvičila si s väčšou radosťou, alebo nebodaj strachom, keď si vedela na akú príležitosť si chystáš svoje vystúpenie?
Vždy cvičím radšej keď viem, že ma čaká koncert. (Rodičia dodávajú, že pre ňu je hlavným pohonným palivom motivácia).
- Bolo to ťažké rozhodnúť sa, čo porote predvedieš?
Ja som mala podklad už zo súťaže Dúbravský idol, kde som sa zúčastnila.
- Počula som, že ty nepoznáš trému, strach pred vystúpením. Ako to robíš?
Mamina mi poradila, aby som si predstavila, že ľudia sú šalátové hlavy.
- A máš z niečoho iného veľký strach?
Áno. Z mravcov.
- Čakanie na castingu asi nebolo veľmi príjemné, ako si si krátila chvíle?
Bolo to veľmi vyčerpávajúce. Čakali sme 12 hodín, kým som sa dostala pred porotu. Zatiaľ som sa tam len tak prechádzala, ale na jednom castingu mal jeden z uchádzačov „maltezáka“, s ktorým som sa hrala, až som kvôli nemu skoro zabudla ísť na pódium, keď ma už volali.
- Aká bola porota, ani trošku si sa nebála?
Boli milí. Bála som sa, že si tam počas vystúpenia zívnem, pretože som bola unavená po tom dlhom čakaní.
- Teba asi len tak ľahko nič a nikto nerozhádže. Pri probléme s mikrofónom si sa zachovala profesionálne. Aký bol ten okamih?
Nebolo to historické ale hysterické. Pán zvukár mi povedal, že mi pošle SMS-ku, za to že sa to vyplo a ja som to pokojne zvládla. Teta mi hovorila, že to bol rybací štýl spievania.
- Ako si spomínaš na súťaže, ktoré si absolvovala?
Bola som na súťaži v Dolnom Kubíne, kde som hrala na husle a vyhrala som. Ešte som bola napr. aj na súťaži Dúbravský idol a Prešporský paganini. V Prešporskom paganinym bola medzinárodná účasť. Myslela som si, že skončím posledná, ale nakoniec som bola druhá. A to ma tak dosť podporilo v neustálom sa zdokonaľovaní. Veľa ľudí v mojom okolí prekvapilo, že viem aj spievať, a že som sa neprezentovala len svojou hrou. Teraz ma čaká aj koncert, kde budem mať duet s Adrianou Kučerovou s orchestrom a stretnem sa aj s takými osobnosťami ako je napr. pán Malachovský.
- Aké sú reakcie tvojho okolia na dosiahnuté úspechy?
Keď som prišla do školy po súťaži, spolužiaci mi aj spolu s pani učiteľkou spievali, pomaľovali celú tabuľu, veľmi ma tým potešili. Dokonca kamarátky mi volali v okamihu, keď mi vypadol mikrofón, neviem či si mysleli, že budem mať pri sebe mobil, ale bolo to od nich milé. Kamaráti, rodina a známy mi držali palce a SMS-ky posielali poctivo. Rodičia mi poslali tak symbolicky, lebo výdavky na každé predstavenie sú náročné a išlo o prezentovanie, či sa páčim ľuďom, o rodičoch viem svoje. Ale sú aj ľudia, ktorým sa nepáčim. Hovoria o peniazoch, ale pravdepodobne ide o závisť.
- Medzi nich patrí asi aj Tvoja mediálne známa suseda, je tak?
Áno. Ona je naozaj jedinečná. Má veľkú výdrž, predsa len tréning je dôležitý a ona ho teda až so svojím vytrvalým búchaním pri prvých tónoch, keď začnem cvičiť, preháňa. Je to asi jej hobby. Ale jej sympatie voči nám nie sú len o speve. Avšak toto je jediná suseda, ktorá má problém, takže možno tým problémom bude paradoxne ona sama.
- Rada si ešte pustíš Mozarta alebo počúvaš aj populárnu hudbu?
Mozarta áno, ale mám rada aj Zdenku Prednú. Koncerty populárnej hudby veľmi nemusím, lebo je tam príliš veľa ľudí, obrovský ruch, ktorý pri hudbe nemám rada a vyrušuje ma, keď ľudia vôkol mňa skáču do hudby. Ale rada si pospevujem nové pesničky. V aute počúvam rádio. Koncerty klasickej hudby mám rada. Páči sa mi Labutie jazero alebo Luskáčik. Môj idol je Edita Gruberová. Bola som na jej koncerte vo Viedni, kde spievala Kráľovnú noci. Mám aj fotku s podpisom. Rada si sem-tam zaspievam túto melódiu aj ja.
- Máš vo svojich 10-tich rokoch predstavu, čomu by si sa chcela v budúcnosti venovať?
Chcem sa venovať naďalej spevu a hre a viem si predstaviť, že si tým budem zarábať. Študovať pôjdem asi do Viedne, viac si tam vážia klasickú hudbu.
- Hmm a čo frajer? Máš nejakého?
Hmm, nepýtaj sa. (Mama prezradila, že Anabelku prišiel na finále podporiť kamarát, ktorý jej hodil plyšáka, teda o nápadníkov nie je núdza).
- Aký máš vzťah k športu?
Nemám ho rada. Sme skôr umelecky založená rodina. Avšak raz som sa chcela prihlásiť do cyklistickej súťaže, no rodičia ma odhovorili, pretože som sa nevedela dobre bicyklovať. Možno inokedy. Ale veľmi sa mi páči krasokorčuľovanie, ale bojím sa úrazu a momentálne nie je na to čas, tak to zatiaľ nechávame tak. Ale láka ma spoločenský tanec, ten asi vyskúšam ako prvý. Pohyb je veľmi dobrý, pretože „vysedávanie“ nad klavírom či „postávanie“ s husľami spôsobujú aké-také problémy.
- Ako je to s šitím tvojich „outfitov“ pre bábiky?
Nie vždy sa veru podaria. Často vyzerajú inak ako bola pôvodná predstava, ale vždy niečo vymyslím, aby to napokon na bábike držalo.
- Netúžiš po zvieratku?
Áno, chcela by som psíka.
- Máš obľúbený film alebo rozprávku?
Páči sa mi High school Musical. Jednotku som videla osemkrát a dvojku desaťkrát. Na trojku sa ešte len chystám. Ale teraz mám najradšej seriál Hannah Montana. Rodičia to nemohli zo začiatku zniesť, ale už si zvykajú. Tatino by rád urobil muzikál, kde by som mohla podobne, ako táto hlavná hrdinka vystupovať, je to náš taký spoločný sen. Ale nedá sa jednoducho zrealizovať, no máme motiváciu.
- Nosíš nejaký talizman?
Mám zlatú retiazku, ktorú som dostala na Prvom svätom prijímaní a tú som mala vždy na sebe, keď som bola na súťažiach. Myslím, že mi nosí šťastie.
- Tvoje obľúbené číslo je 4. Prečo?
Lebo som skončila štvrtá. Moje SMS číslo bolo 9934 a neskôr 9938 / čo mi bolo vysvetlené, že je násobkom štvorky /, aj Zdenka predná skončila štvrtá. Ale v škole mám samé jednotky.
- Máš obľúbené a neobľúbené jedlá?
Najradšej mám pizzu (otec dodáva, že s kukuricou), potom cestoviny a lasagne. A neznášam šampiňóny.
- Čo ešte patrí k tvojim záľubám?
Rada píšem príbehy. Mám už niekoľko hotových poviedok. Rada by som ich aj uverejnila. Okrem toho sa učím angličtinu a s kamarátkami som si založila kapelu.