8. decembra 2024
Meniny má Marína
DúbravkaMestská časťOsobnosti DúbravkyOsobnosť Dúbravky Jozef Beitl

Osobnosť Dúbravky Jozef Beitl

Na Jozefa Beitla nikdy nezabudneme

Do rozostavaného sídliska Dúbravka sme sa nasťahovali v januári 1974. I keď som zo spálne nášho bytu pozerala na pekný kostolík pod horami, zvykla som si chodiť na nedeľné sväté omše do centra mesta. V novembri 1976 sa nám narodila dcérka a práve táto, pre mňa nová životná udalosť, ma prinútila zmeniť môj obľúbený Modrý kostolík za kostol v Dúbravke. Na deň, keď som bola prvý raz v dúbravskom farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nezabudnem do konca života. Bolo to presne na sviatok sv. Blažeja (3. 2. 1977), pretože som chcela pre svoju dcérku i pre mňa svätoblažejské požehnanie. Prvé stretnutie s miestnym farárom, ako aj dúbravskými farníkmi, bolo viac ako dojemné. Taký duch jednoty som dovtedy nezažila v žiadnej farnosti či kostole. A bolo rozhodnuté: od teraz budem tento chrám navštevovať nielen v nedele, ale aj v prikázané, a keď sa mi bude dať, aj v neprikázaných sviatkoch. Vtedajší kňaz dúbravskej farnosti bol skromný, milý a slušný človek. Neustále bol usmiaty, nikdy som na ňom nezbadala nervozitu. Dokonca aj vtedy nie, keď sa mu pred spovedelnicou vinul niekedy aj 10-metrový zástup kajúcnikov. Nechajte maličkých ku mne prísť...to bolo krédo, ktorým sa tento kňaz riadil. Prostredníctvom svojej osoby nechal prichádzať dietky všetkých kategórií k Pánu Ježišovi a malí či mladí Dúbravčania boli tomuto kňazovi za to veľmi vďační. Deti či detičky na svätých omšiach slúžených týmto kňazom vydržali až do konca, pretože vedeli, že keď pán farár pôjde od oltára, dostanú krížik na čelo či pohladenie po líčku, ba niekedy sa im ušiel i cukrík. Časom som sa dozvedela, že miestny duchovný sa volá Jozef Beitl a že je profesorom na Bohosloveckej fakulte v Bratislave na Kapitulskej ulici. Keď pre Dúbravčanov vysluhoval poslednú nedeľnú svätú omšu vo Farskom kostole sv. Kozmu a Damiána, nedalo mi, aby som sa s ním osobne nerozlúčila a za všetko mu nepoďakovala. Okrem iného som mu bola vďačná i za jeho príkladnú skromnosť. Nezabudnem, ako mi odpovedal: „Veď len plný klas sa ohne." Roky 1977 - 1985 boli mojím najkrajším obdobím vo farnosti Dúbravka. Odchodom otca Jozefa Beitla som ja i moja rodina cítila osirelosť. Duchovní sa v Dúbravke striedali, a my sme si začali hľadať nové spoločenstvo. Chvíľu sme chodili tam, chvíľu onam a takto je to vlastne až doteraz. Ale na Jozefa Beitla nikdy nezabudneme.


Prof. ThDr. Jozef Beitl, DrSc.

(1923 – 1998)

Život: V rokoch 1935-43 navštevoval gymnázium v Bratislave. Študoval teológiu na Katolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave (1943-48). Pôsobil ako kaplán v Šahách (1948-50) a v Galante (1950-52). V kňažskom seminári pri Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave zastával funkcie: prefekta (1952-53), vicerektora (1953-58 a 1960-66) a špirituála (1958-64). V roku 1956 Decretum laudis. Po promócii za doktora teológie (1966) sa stal asistentom, potom odborným asistentom (1968), docentom (1974) a napokon profesorom liturgiky na bohosloveckej faktulte v Bratislave (1977). Pôsobil ako správca farnosti v Dúbravke (1972-85) a od roku 1985 bol správcom farnosti sv. Martina v Bratislave a čestným dekanom. Zameriaval sa predovšetkým na otázky obnovenej liturgie a pre poslucháčov bohosloveckej fakulty pripravoval skriptá o svitostiach a osobitne o sv. omši. Článkami a úvahami prispieval do Katolíckych novín, Duchovného pastiera a Pútnika svätovojtešského. Zostavoval Directorium pre slovenské diecézy (1977-82), lektoroval Kancionál. Bol aktívnym členom Mierového hnutia katolíckeho duchovenstva a členom Združenia katolíckeho duchovenstva Pacem in terris.


Dúbravská televízia

Videozáznamy

Videozáznamy MZ nakrúcané DTV.

dubravska.televizia@internet.sk       

Dúbravská televízia, spol. s r.o., Saratovská 2/A, 841 02  Bratislava

Dúbravské noviny