Dúbravka › Mestská časť › História mestskej časti Dúbravka › Archívy o Dúbravke
Archívy o Dúbravke
Keď uhorská kráľovná a rakúska cisárovná Mária Terézia (1740-1780) chcela vedieť aká je ekonomická potencia jej krajiny, požiadala župné úrady v Uhorsku, aby získali odpovede na 9 otázok o postavení poddaného ľudu. Bratislavská stolica vyslala svoje komisie, aby oslovili zemepánov a získali odpovede na anketu. Zemepán Devínskeho panstva, do ktorého patrila aj Dúbravka, bol presne informovaný o účele ankety, preto komisii poslal obsiahle písomné stanovisko o vynikajúcom živote jeho poddaných. Ešte aj prírodné podmienky a počasie vytvárali ideálne životné podmienky jeho poddaným. Účel bol prideliť čo najmenšiu výmeru oráčin, lúk a vinohradov na daňovú jednotku. Viac daňových jednotiek znamenalo vyšší prílev peňazí do štátnej pokladne. To bola ťarcha „len“ na poddaných, nie na zemepána. Neho sa to netýkalo? Ba týkalo, veď preto bol tak iniciatívny vo vykreslení blahobytu jeho poddaných. Od každej daňovej jednotky mal nárok na robotnú povinnosť, dávky a dary.. Keďže chotár sa nezväčšil (klčoviská sa nepočítali za dôvod na zvýšenie robotovania, odvádzania deviatku z úrody, peňažné a naturálne dary), bola táto anketa príležitosťou „prilepšiť si“. Komisári zosumarizovali anketu a výsledok predložili zhromaždeniu župnej šľachty (kongregácii), ktorá ako orgán štátnej správy predložila panovníčke návrh na vymedzenie daňovej jednotky (rozsah oráčin, lúk a viníc na jednu usadlosť-dom, portu) podľa bonity pôdy, klimatických a geografických podmienok. Pre Dúbravku sa potom stanovilo, že „ na jeden domový grunt, to jest dom, na dvor, na záhradu a pľac na stodolu toľko zemy sa dalo, kdežto by sa dve prešpurské merice zbožá ( 2x60 litrov) vysiať mohli. Ku celému sedliackemu domu na zevrubnem (vonkajšom, extraviláne) chotárskem grunte má se dáti dvacet rolí, dílú, neb zemy, do kterého každého jedného dílu dve prešpurské merice obilí vysíti se mohli. Lúky pak na osem koscúv, které v jedném roku jeden krát se kositi možú“. Takto sa rozhodlo a rozhodnutie je zapísané v „Urbari osady Dubravka, ktera gruntovnemu panovy Groff Palffy Miklošovy prinaležy „ z 10. júna 1768.