Nositeľom Ceny primátora hlavného mesta SR sa môže stať každý obyvateľ Bratislavy, ktorý vo svojom odbore celoživotným dielom prispel výnimočným spôsobom k dobru a blahu Bratislavy. Kandidátov na cenu vyberá primátor na základe podnetov občanov tak, aby nominácie na cenu reprezentovali tradičné bratislavské povolania a medzi nimi najmä tie, ktorým sa často neprávom neujde pozornosti od médií a širokej verejnosti. Cenou primátora Bratislavy je prestížna bronzová soška Rytiera Rolanda - miniatúra sochy, ktorá stojí na Hlavnom námestí. Dúbravku môže tešiť, že tento rok dostal prestížne ocenenie jeden z jej obyvateľov – PhDr. Jozef Klačka. Ocitol sa tak v spoločnosti Milana Rúfusa, Jozefa Krónera, Júliusa Satinského, Evy Krížikovej, Ľudovíta Rajtera, Antona Srholca, Ivana Chodáka, Jozefa Golonku, Hildy Múdrej a ďalších, ktorí prevzali toto ocenenie v minulosti.
Medzi doterajšími nositeľmi sú najlepší umelci, vedci, športovci, ktorých pozná celé Slovensko. Trúfali by ste si nejakým spôsobom charakterizovať úspechy vašej generácie a nimi inšpirovať mladú generáciu?
- Všetci sme boli ocenení za celoživotné dielo. Každý mladý človek má čas na „nasávanie“ vedomostí, ktoré potom môže využívať. Zvedavosť, hlad po informáciách, je prirodzenou túžbou detstva a mladosti. Takéto oceňovanie je inšpiráciou pre porozumenie dôležitosti šírky ľudských záujmov a zdôvodnenie ich dobrého zvládnutia v živote, konkrétneho prínosu k pestrosti života v regióne, ba až v celej spoločnosti. Alebo inak, každý dobre, svedomito a bez „chytračenia“ žitý život prináša vlastné uspokojenie a niekedy navyše aj ľudské a spoločenské docenenie.
Na čom aktuálne pracujete a čo by Ste chceli ešte urobiť v prospech Dúbravky?
- Môj profesor na Univerzite Komenského univ. prof. Alexander Húščava, po ktorom, mimochodom, je pomenovaná jedna z dúbravských ulíc, mi hovoril o „dlhu rodnej dzedzine.“ On ako Lamačan ho splatil dielom „Dejiny Lamača“ z roku 1947. Aj ja mám dlh. Monografia o Devínskej Novej Vsi z roku 1995 bola kolektívnym dielom, preto môj dlh splatím „Zlatou knihou prameňov k dejinám Devínskej Novej Vsi“. Sám som autorom a budem písať o prvej písomnej zmienke o Devínskej Novej Vsi, o kanonických vizitáciách farnosti, o štatistických prameňoch (daňové súpisy, tereziánsky urbár) a určím dátum príchodu a miesta, z ktorého odišli novoveskí, ale aj dúbravskí Chorváti. A pre samotnú Dúbravku som si určil cieľ pokračovať v súťaži našich škôl „O mojej Dúbravke“, pokúsiť sa o príťažlivé expozície múzea v Dúbravke, ktoré by sa malo otvárať už v máji. A ešte, kým mi zdravie dovolí, pokračovať v odkrývaní koreňov Dúbravky tak, aby sme ich „prevzdušnili“ vo všetkých v nej žijúcich generáciách.