Mária Boboková

Osobnosť Dúbravky: „Volajú ma dúbravský upír“, hovorí Mária Boboková.

Milá, krehká, nežná, usmievavá a ušľachtilá. Dlhoročná členka Červeného kríža a dobrovoľná darkyňa krvi. Tak ju poznajú ľudia, ktorí sú s ňou v stálom kontakte. Mnohým pomohla a pomáha dodnes. Pohybuje sa medzi nami – Dúbravčanmi a tým, ktorí ju potrebujú - poskytuje nezištnú a rýchlu prvú pomoc. Marienka Boboková v tomto roku oslávila, v smútku za synom, ktorý ju opustil do večnosti, svojich 75 rokov.

Začínala s prednesom

Od detstva organizovala rôzne činnosti v kultúre, ktorej zostala verná dodnes. Pätnásť rokov umeleckého prednesu poézie a prózy, účinkovanie v divadelnom humenskom Tankistovi, to všetko ju predurčilo k súťaživosti v ženskom hnutí, v ktorom sa prebojovala až do Hviezdoslavovho Kubína. I dnes – už v pokročilom veku, recituje na schôdzach Matice slovenskej. Ako 13-ročná začala pracovať v krúžkoch červeného kríža a táto bohumilá práca zanechala v nej trvalé stopy až do dnešných čias. Pochádza z Humenného, kde za Červený kríž vystúpila na celoštátnej konferencii zväzu občianskych zamestnancov vojenskej správy, kde v tom čase pracovala. V Slovenskom červenom kríži si svoju odbornú zdatnosť ustavične dopĺňa rôznymi kurzami, školeniami, a tak sa dostáva do zoznamu špecialistov OZ POCR pre bratislavské regióny.

Darkyňou krvi od 18-tich

V Dúbravke žije 38 rokov a obyvatelia ju poznajú, pretože nechýba ani na jednej spoločenskej akcii, kde je vždy potrebná aj prvá pomoc dobrovoľníčky.

Neraz pomohla zachrániť ľudský život, či už bezdomovca, alebo deťom na výletoch, súťažiacim a mnohým ďalším. Okamžitý zásah v pravej chvíli zachráni to najcennejšie – ľudský život. Dlhé roky pracovala v odboroch, kde bola i členkou ústrednej rady. Za celoživotnú prácu získala v roku 1950 štátne vyznamenanie Za vynikajúcu prácu. Od svojich 18-tich rokov je darkyňou krvi a dokáže k darcovstvu presvedčiť i druhých. Keďže je v tomto smere najúspešnejšia – volajú ju dúbravský upír. Bodaj by takých upírov bolo čo najviac, určite by sa neprihodilo to, čo mnohokrát – akútny nedostatok najvzácnejšej tekutiny, čo ohrozuje záchranu ľudských životov. I preto jej udelil Slovenský červený kríž Zlatú plaketu za humanitu a obetavosť a Československý červený kríž Zlatú Jánskeho plaketu. V roku 2000 dostala v Rytierskej sále Bratislavského hradu najvyššie ocenenie - Striebornú medailu Henryho Dunanta ako jediná sestra z Bratislavy. „Ľudia sú zaneprázdnení, nemajú čas chodiť na transfúzne stanice. Pritom však všetci vieme, aká je krv veľmi potrebná a že jej je v Bratislave málo. Mám medaily, ale podstatný je pocit, že som darovala krv na záchranu života. Vždy ma teší, keď môžeme usporiadať odber najdôležitejšej tekutiny. Sme ľudia a musíme si vzájomne pomáhať, lebo nikdy nevieme, kedy sa nám to vráti“, vyznáva sa pani Marienka Boboková.

Pomáha všade, kde treba

Osobne sa zapojila do humanitnej akcie v Báčskom Petrovci, ale aj pri bezplatnom meraní tlaku, pri darcovstve krvi, slúži pri každej spoločenskej príležitosti (na hodoch, súťažiach, zdravotných prehliadkach) ako dobrovoľníčka. V decembri 2008 na deň Medzinárodného dňa dobrovoľníkov jej bolo vyslovené písomné poďakovanie primátora Bratislavy Andreja Ďurkovského v mene občianskeho združenia C.A.R.D.O. a Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy – pani Márii Bobokovej za venovanie času , schopností a energie v prospech iných a svojej komunity. Napriek veku stále odovzdáva svoje sily tým, ktorí to potrebujú. Pani Boboková činne pracuje i v Miestnej organizácii Matice slovenskej v Dúbravke a pri rôznych príležitostiach svojím prednesom prinesie pookriatie najmä starším ľuďom pri posedeniach v Mesiaci úcty k starším. Nikdy sa nevzdať svojmu osudu i keď je ako ťažký, pomáhať druhým vždy a všade – to je jej životným krédom neustále činnej dôchodkyne – Marienky Bobokovej.