Chcete lepšie spoznať hudobného skladateľa Franza Liszta?-prídite na besedu...
Bohatý a trvalý vzťah Franza Liszta k Bratislave je všeobecne známy. Toto mesto vždy bolo a je doteraz jedno z najvýznamnejších miest Lisztovho kultu. (Albert Sebestyén)
Na Slovensku sa po prvý raz predstavuje čitateľom kniha PhDr. Miroslava Demku pod názvom „Stratený syn Slovenska“. V Dome kultúry Dúbravka som si nedávno vypočula rozprávanie živote a diele Franza Liszta priamo od autora tejto zaujímavej knihy. Dr. Demko je švajčiarsky Slovák, ktorý sa mal možnosť počas pobytu za hranicami vlasti oboznámiť sa s viacerými dokumentmi na pôde európskych knižníc a archívov. Dr. Demko je jedným z mála Slovákov vyučujúcich v štátnom švajčiarskom školstve. Prednáša na univerzitách a prestížnych súkromných školách v zahraničí. Franza Liszta prestavuje verejnosti ako geniálneho klavírneho virtuóza, skladateľa, dirigenta, ale aj spisovateľa, politika, intelektuála a najväčšieho predstaviteľa romantizmu 19. storočia. Tak ako jeho rodičia, ani Liszt neovládal maďarčinu, nemčinu a s francúzštinou sa oboznámil neskoršie a stala sa jeho oficiálnou rečou. Jeho starý otec sa podpisoval po slovensky –jednoducho List. Materinský jazyk – slovenčina – sa v tom čase nepovažovala za reč kultúrnych národov a teda nebola ani vhodná na oficiálne používanie v úradných spisoch. V skutočnosti išlo o masmediálne pozadie prebojovať a všetkými mocenskými prostriedkami postaviť Liszta , tohto Slováka – Uhra, ako reprezentanta maďarskej kultúry. Autori kníh predstavovali Franza Liszta predovšetkým vo vzťahu k ženám. Až v roku 1937 – 38 Emil Haraszti vydal rozsiahlejšiu kritickú úvahu o Lisztovi, ktorá obracia pozornosť aj iným smerom. Avšak otázky okolo pôvodu a materinského jazyka ostávajú otvorené. Nikdy sa totiž nedalo pripustiť, že Franz mal slovensko – uhorský pôvod. O to viac sa objavovali pokusy zaradiť Liszta medzi Maďarov, Nemcov, Francúzov, Európanov, Cigánov, či dokonca Indiánov – a tie dominujú dodnes. Akoby pojem Uhor (Hongrois) mal zostať spätý len s maďarskou kultúrou. Nie je náhoda, že hlavným skladateľom pre cyrilometodskú slávnosť pri príležitosti osláv výročia Cyrila a Metoda v Ríme sa stal hlavným skladateľom práve Franz Liszt, ktorý bol s pápežom v pravidelnom kontakte. Táto udalosť (5. júl 1863) vtedy obletela svet a aj pre samotného autora hudby znamenala tretie najdôležitejšie obdobie jeho života. Profesor Demko počas rozprávania o umelcovi v Dome kultúry Dúbravka spestril svoju prednášku vlastnými skladbami, ale nezabudol ani na hudobnú tvorbu velikána Franza Liszta. Veď akéže by to bolo spomínanie na Liszta, bez jeho nádhernej hudby.